Kto nekradne, okráda vlastnú rodinu...či občanov štátu?

Autor: Peter Šottník | 8.4.2015 o 0:00 | (upravené 8.4.2015 o 12:00) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  79x

Poslednou dobou sa nestačím diviť, čo sa na politickej scéne deje. Už dlhšie obdobie so záujmom a údivom sledujem slovenskú politickú scénu a snažím sa jej venovať vždy aj podrobnejšie a informácie si preverovať. Nepatrím medzi zástancov žiadnej politickej strany a úprimne, neverím ani jednému z ľudí, čo sa tam vyhrievajú. Sú pre mňa však čoraz zarážajúcejšie kroky vládnucej strany, ktorá si už asi naozaj myslí, že občania tohto štátu sú iba nemysliace opice, ktoré im všetko zhltnú. Dokedy to bude trvať? Dokedy budeme stále voliť tých istých zlodejov, ktorí sa nám pravidelne vysmievajú z televíznych obrazoviek, čestne prehlasujú, že oni nič, oni muzikanti, s nikým nič nemajú, s nikým sa nepoznajú, nič nevlastnia a nikto im nič nedokáže? Poďme pekne poporiadku...

Za uplynulého pol roka by som asi ani nedokázal porátať  všetky výmeny na postoch vo vláde a v parlamente, ktoré sa udiali. Predpokladám, že by sa za také rošády nemuseli hanbiť ani skúsení šachisti. Najskôr to boli premiérom avizované zmeny vo vláde (z nevysvetlených dôvodov). Namiesto vtedajšieho ministra školstva Dušana Čaploviča nastúpil Peter Pellegrini a miesto ministra hospodárstva Tomáša Malatinského nastúpil na post Pavol Pavlis.

Bodom, v ktorom by som však chcel začať, je už tak často omieľané CT-čko pre piešťanskú nemocnicu. Práve ono spustilo celkom zaujímavý kolotoč výmen, po tých, už vládou spokojne odsúhlasených. V televízií dennodenne rezonujúca kauza, ktorá asi nemohla nechať chladného nikoho na Slovensku, spustila spŕšku kritiky na stranu Smer a mnohých jej členov. Tým, ktorým by som sa chcel venovať sú pani Zuzana Zvolenská, pani Renata Zmajkovičová a pán Pavol Paška.

Z členstva v dozornej rade poisťovne až na ministerku zdravotníctva...

Pani Zvolenská sa v nemocničnom biznise pohybuje už celkom dlho. Už od roku 2002 pracovala v Spoločnej zdravotnej poisťovni, kde bola v roku 2008 zvolená za predsedníčku predstavenstva a generálnu riaditeľku poisťovne. Neskôr túto funkciu zastávala aj vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni (ďalej VšZP). V roku 2010 prešla ku „konkurencii“ a pôsobila ako členka predstavenstva v poisťovni Dôvera, ktorú vlastní finančná skupina Penta. Zaujímavé je, že si ju táto úspešná skupina vybrala ako členku predstavenstva aj napriek tomu, že vo VšZP mala údajne hospodáriť s dlhom okolo 120 miliónov €. No, neviem, ale bežného človeka by asi po takomto hospodárení vo firme nikde neprijali.

Na začiatku roku 2011 sa stala poradkyňou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, odkiaľ už bol len krôčik k tomu, aby  bola 4. apríla 2012 vymenovaná za ministerku zdravotníctva. Ihneď po svojom nástupe čelila vlne kritiky od opozície, vzhľadom na jej pôsobenie v Dôvere. Ako ona tvrdila, s nikým sa bližšie nepozná a pána Haščáka (jeden z vlastníkov Penty) stretla raz vo výťahu. Žeby si už „najvyšší“ ani nepreklepli svojich podriadených osobne? To sa mi moc nechce veriť...no ale nevadí.

Pri jednej z prvých tlačových konferencií, na ktorej sa zúčastnil aj súčasný minister pán Čislák, akosi pozabudli na to, že pred sebou majú mikrofóny a slobodne sa rozprávali o tom, ako majú v niektorých nemocniciach svojich ľudí, ktorí nebudú robiť problémy a s ktorými sa budú dať robiť kšefty. Jedna z prvých veľkých káuz hneď po nástupe do funkcie. Už vtedy mali kompetentní konať a všetkých, čo tam boli zbaviť ich funkcií. No nič sa nestalo a koleso sa točilo ďalej.

Kúriš, kúri, kúrime...či zachraňujeme nemocnicu?

Až skoro komediálny bol prípad Žilinskej nemocnice, ktorý vyvrcholil prednedávnom. Pani Zvolenská na miesto riaditeľa dosadila úspešného človeka, za ktorým si vždy vo svojich vyjadreniach stála. Aj vtedy, keď im šliapali televízie po krku s tým, že riaditeľ dal vypracovať návrh ozdravného plánu nemocnice za 10 000 € nemocničnému kotolníkovi (jeho údajnému susedovi), „konateľovi“ spoločnosti, v ktorej partnerom bol poradca riaditeľa. Podľa kompetentných, samozrejme, ako vždy, všetko v poriadku. Človeku sa občas aj rozum pri tom zastaví. Aj keď riaditeľovi to teraz vďaka lekárom a sestričkám spočítali, uvidíme, na akú dobrú pozíciu povedú jeho ďalšie kroky.

...alebo na referentskú pozíciu do Bruselu?

Asi najhlavnejším a osudným prípadom sa pre pani Zvolenskú stal CT prístroj pre piešťanskú nemocnicu. Dôvodom mal byť jeho predražený nákup o 600 000 €. Človeka by zaujímalo, kto všetko by si tie peniaze prerozdelil. Občas sa totižto dá pochopiť, keď sa niečo predraží o 100-ky, povedzme pri drahších veciach aj o tisíce €, ale 600 000? To je viac ako dosť. Je od nej síce pekné, že akceptovala politickú zodpovednosť, ale čo iné jej zostávalo, však?  

Neskončilo však iba pri nej. Pre toto závažné pochybenie skončili aj ďalšie osoby. Napríklad starostlivá podpredsedníčka parlamentu a predsedníčka dozornej rady nemocnice Renáta Zmajkovičová, ktorá dohliadala na tento nákup. Namiesto toho aby radšej lepšie dohliadala na nemocnicu, tak predkladala občas absurdné návrhy v parlamente. No ale tak čo už. Je ťažké byť na viacerých, nepochybne ťažko pracovne vyťažených stoličkách, no nie? Spolu s ňou skončila aj jej asistentka. Asi preto, že jej zle asistovala.

Mnohí by si mysleli, že po takých prešľapoch, aké urobila pani ministerka si už dobré miesto nenájde. Opak je však pravdou. Bežný pracujúci človek, ktorý zarobí pár €, má veľkú zodpovednosť za všetko, čo spraví. Síce zavalený papiermi, ale všetko, čo mu spoločnosť zadá, robí sám. Ak urobí nejakú chybu takým spôsobom, že firme spôsobí finančnú škodu, tak firma ho žiada o vrátenie peňazí, poprípade ho zažaluje a ide mu po krku. Nech sa jedná akúkoľvek sumu peňazí. Preto sa bežný človek snaží plniť si svoju prácu poctivo.

Ale čo takí ministri? Majú mnoho poradcov. Každý jeden je platený z daní tých pracujúcich ľudí. Samozrejme platy majú minimálne raz také, ako chudák, čo to robí sám. Aj napriek tomu, že majú poradcov, dokážu urobiť mnoho chýb, ktoré, samozrejme ako inak, stoja bežného pracujúceho človeka peniaze. Kto je za to zodpovedný? Nikto! Teda občas sa nejaký chudák po čase nájde. Oni však nemajú žiadnu hmotnú zodpovednosť za svoje skutky, preto im je prakticky jedno čo, komu, ako a za koľko podpisujú. Nič ich netrápi a všetko, čo sa im môže stať je to, že ich odvolajú z funkcie...tak ako v tomto prípade.

Ale v týchto kruhoch to ešte neznamená, že sa všetko končí. Pre nich sa ešte vždy nájdu nejaké vhodné pozície...veď nemôžu zostať na podpore. Z čoho by potom platili tie vily, autá, výlety...z toho čo dávajú ľuďom ako „podporu“? No a tak sa našlo aj miesto pre pani ministerku. Už niekoľko týždňov pracuje exministerka Zvolenská na ministerstve pána Richtera, kde ju uchýlil. Odtiaľ poputuje na ešte lepšiu pozíciu akú mala tu. A preto, že si to za svoje zodpovedné a šikovné úradovanie zaslúži, vytvorí sa pre ňu v Bruseli referentské miestečko v Rade Európskej únie. Bežný človek by bol asi vo väzení a nie na takom poste.

Ľudia v zdravotníctve sa nikdy nestratia

Niečo podobné ako pre pani Zvolenskú spravili aj pre pána Martina Senčáka, ktorí je bývalým šéfom služobného úradu ministerstva zdravotníctva. Figuroval nielen v kauze predraženého CT-čka, ale aj v kauze predraženého nákupu stravovania pre nemocnice. Po týchto prešľapoch ho odvolali z tejto funkcie. Kam? No predsa na niečo lepšie. Spravili z neho zástupcu riaditeľky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Na toto lukratívne miesto sa dostal bez akéhokoľvek výberového konania a konkurencie. Úrad argumentoval tým, že má odborné skúsenosti a prax. Hmmm...naozaj by ma zaujímalo, že na akých školách všetci tí praktickí odborníci študovali?

A čo bude so mnou?

Možno aj toto si myslel ďalší z radu odvolaných vysokopostavených členov parlamentu Pavol Paška. Aj preňho bola práve kauza CT-čka kritická a stála ho dobrý flek. Prečo? CT-čko predávala firma Medical Group SK, v ktorej kedysi pôsobil.  V prvom rade, nedôveryhodné sú slová pána Pašku o tom, že so spomínanou firmou už nemá nič spoločné a že s nikým z firmy neudržuje žiadne kontakty. Prinajmenšom zvláštne sú však skutočnosti, že počas prvej vlády pána Fica sa zisk tejto spoločnosti zvýšil desaťnásobne a  počas posledných troch rokov zarobila táto spoločnosť na obchodoch s ministerstvom zdravotníctva vyše 24 miliónov €. Ďalšou pútavou vecou je, že vlastníkom spoločnosti je schránková firma, ktorá kedysi sídlila na Cypre, neskôr sa presídlila na Belize. Prečo?  Asi preto, aby sa nedokázal zistiť pravý vlastník.

Nie som predsedom parlamentu? A čo? Aj tak mi nič nemôžete!

Ak si niekto myslí, že pán Paška teraz bude musieť ťažko pracovať, aby si zarobil nejaké to euro, tak sa asi mýli. Veď už počas svojho pôsobenia vo funkcii predsedu parlamentu mal dobré finančné krytie. Jeho oficiálne jediná firma Komed, ktorá má len jedného zamestnanca, vyprodukovala za roky 2012-13 zisk prevyšujúci 700-­tisíc eur. Pekné, nie? Zákon politikom totiž nezakazuje byť spoločníkom v žiadnej firme, zakazuje im iba podnikať. Zisky však musia poslanci priznať v majetkovom priznaní.

Demisia prišla práve vhod.

Je možné, že keby tento krok nespravil, mohol by mať naozaj problém so zákonom...teda samozrejme iba v teoretickej rovine. Už síce „nepracuje“ v parlamente, ale občas chodí svojich kamarátov aspoň pozrieť. A prečo by mal problém?

V jeho majetkovom priznaní má napísané iba príjmy z verejnej funkcie. V kolónke „iné príjmy“ má však nulu. Človeku sa až tisnú slzy do očí, ako málo toho politici zarobia a ako z toho vyžijú. Jeho demisia mu zachránila zadok. Chystala sa naňho totiž opozícia aj parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť  funkcií. A keby mu na to prišli, možno by mu spravili „bu-bu-bu“ a „no-no“! A aby tak nespravili, tak im ušetril prácu a odišiel do zaslúženého dôchodku odpočívať so svojimi peniažkami. Odkaz od výboru? Výbor konanie ukončil, lebo pán Paška sa ešte pred začiatkom konania vzdal poslaneckého mandátu a už nie je verejný funkcionár. Ďalší krásny dôkaz o prispôsobivosti našich zákonov. Ale skúste sa vy, ako bežný človek čo i len pomýliť a nepriznať jedno € v daňovom priznaní a domov vám nabehne daňová kobra, že ste spáchali daňovú trestnú činnosť a okradli ste štát o peniaze.

Na dokreslenie Paškovej „úprimnosti“ vyšli prednedávnom výsledky výskumu z rokov 2010 až 2014, ktoré ho označili za najviac klamajúceho a zavádzajúceho politika...teda už expolitika.

Ako treba úspešne podnikať...

Firma pána Pašku s názvom KOMED s.r.o.  sídli v Košiciach. Má jediného zamestnanca. V podstate podniká vo všetkom. Má minimálne náklady a zisk vo vyššie spomínaných rokoch bol vyše 700 000 €. Dobre, poviem si, šikovný podnikateľ. Ale ako človek, ktorý už dlho pracuje v obchodnej oblasti, mi nejde do hlavy to, ako je možné dosiahnuť takéto čísla pri tak malých nákladoch, pričom ani nemáte internetovú stránku a pri konkurencii, aká v dnešnej dobe je? To dokáže buď Coperfield alebo pán Paška.

Kto bude nasledovať?

No, neviem to povedať s istotou, ale predpokladám, že by to mohol byť minister hospodárstva pán Pavol Pavlis. Dôvody sú asi človeku, ktorý aspoň trošku sleduje politickú scénu známe. Pre tých ostatných....

Poslednou dobou rezonovali v médiách ďalšie zvláštne praktiky. Tentoraz sa týkali minulosti a prítomnosti pána Pavlisa a jeho podnikania.  Pavlisa chce opozícia odvolávať pre údajný konflikt záujmov, do ktorého sa mal dostať pre súdny spor spoločnosti Port Service s Fondom národného majetku (ďalej FNM), ktorý sa ťahá už niekoľko rokov. Štát v ňom môže prísť o 60 miliónov eur. Podľa opozičných poslancov Pavlis v tomto súdnom spore pomáhal firme dlhodobo. A to nielen z funkcie člena Dozornej rady FNM, ale aj z kresla ministra.

Pre vysvetlenie – V roku 2002 bol pán Pavlis riaditeľom spoločnosti Port Service, ktorá súťažila o akcie štátneho podniku Slovenské plavby a prístavy. Zo súťaže bola vylúčená pre údajné nesplnenie podmienok. Preto Pavlis podal v mene spoločnosti žalobu na štát, kde si nárokoval ušlý zisk od FNM. Zatiaľ nič nezvyčajné...teda keby sa o pár dní nestal pán Pavlis členom dozornej rady FNM. Vrcholom všetkého bolo jeho čestné vyhlásenie, v ktorom stojí, že „...nevykonávam činnosť, ktorá by bola v rozpore so záujmami FNM“. Aké úprimné...asi ako prísahy všetkých papalášov, ktorí by zapreli aj nos medzi očami, keby im tieklo do topánok. Pán Pavlis zo spoločnosti odišiel v roku 2003. 100% vlastníkom akcií bola firma Port Service Bratislava, spol. s.r.o. Pokračovaním príbehu bol prehratý spor tejto firmy s FNM v roku 2006. Firma podala odvolanie na Najvyšší súd. Pán Pavlis jej však ako vzorný občan požičal zo svojho 600 000 vtedajších korún na zaplatenie súdnych trov pre Krajský súd. Urobil to z pozície člena dozornej rady žalovanej strany teda FNM. Človek by si povedal, že by sa mal držať starého známeho „Nehryz ruku, čo ťa živí.“.

Komédia pokračuje v roku 2006, kedy bol Pavlis zvolený za poslanca parlamentu. Vzdal sa funkcie vo FNM. A čo sa stalo so spoločnosťou Port Service, a.s.? Tesne pred voľbami bolo 100% akcií firmy predaných schránkovej firme Castelo Holdings N.V. so sídlom na ostrove Curacao. Vlastník? Samozrejme neznámy.

Neskôr v roku 2008 štát spor so spoločnosťou opäť vyhral. Čo sa ale stalo? Vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka podal mimoriadne dovolanie v prospech tejto firmy. Iný senát Najvyššieho súdu rozhodol o zrušení rozsudku a o tom, že sa v ďalšom konaní budú súdy zaoberať už len sumou, o ktorú firma prišla, de facto dala jej za pravdu. Výsledná čiastka v dnešnej dobe je okolo 60 miliónov €.

V roku 2012 pán Pavlis úspešne postupuje po rebríčku vyššie a dostáva sa do funkcie štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva. Tam samozrejme stále spolupracuje aj s FNM. No a dnes tu máme situáciu, kedy máme na ministerskom poste človeka, ktorý ešte za pôsobenia vo firme zažaloval štát, potom z firmy odišiel do štátnej správy, paradoxne na miesto, s ktorým spoločnosť viedla spor, kde následne svojej ex-firme požičal 600 000 korún, ktoré mu dodnes oficiálne nemala ako vrátiť. Pán Pavlis, aj napriek tomu, že mu firma dlží takúto maličkú čiastku, tvrdí, že už od roku 2006 s firmou nič nemá....vlastne má pravdu...čo je to okolo 20 000 € pre bežného Slováka? A aby sa kruh uzatvoril, dnes je ministrom hospodárstva. Paradoxom je, že vďaka tomuto, dlhé roky sa ťahajúcemu sporu,  v podstate žaluje minister štát. A keď sa vyplatí, komu to ublíži? Nikomu! Nikto za to opäť nemôže a platiť to politikom budú ľudia...ako vždy. Takže pán minister Pavlis (v prípade, že firma vyhrá) vyplatí firme (z jeho minulosti), ktorá mu dlží peniaze, má nejasného majiteľa, niekoľko miliónov € z rozpočtu. A takto sa v dnešnej dobe robí úspešní a šikovný biznis!

A len ako dodatok. Kto myslíte, že zarobil zo slovenských politikov oficiálne najviac? Áno, tipujete správne, Pavol Pavlis, vtedy ešte niekto, o kom len málokto vôbec vedel. Len tak zo srandy, skúste si prerátať, koľko by vám trvalo zarobiť si 727 668 €?

Naozaj sa nenájde nikto, kto to zmení? Budeme sa stále na toto okrádanie iba prizerať z našich robôt? Budeme drieť deň čo deň kvôli tomu, aby sme my mali čo do huby a títo nenažranci sa mali dobre? Ja dúfam, že nie a že čím skôr ukážeme všetkým zlodejom, ktorí tam sú, čo si o tom všetkom myslíme!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?